Nebeské štebotanie

Ľubomír Batka, Jiří Just, Petr Hlaváček et al.: Lutheranus 4. Studie a texty k teologii a dějinám luterské reformace

Niet knihy v Biblii, výkladu ktorej by sa reformátor Martin Luther venoval intenzívnejšie, ako práve Knihe žalmov. Žalmom venoval veľký priestor v spirituálnom živote a vynaložil nemalú námahu pri ich preklade do rodného jazyka. Zároveň ich vnímal ako hodnotný textový prameň pre teologické prednášky a teologické komentáre. Z reformačného obdobia si hlavnú pozornosť zasluhuje dielo Operationes in Psalmos (1519–1521), v ktorom je podaný výklad prvých 22 žalmov. S odstupom desiatich rokov vyšiel výklad prvých 25 žalmov, ktoré Luther spracoval na pevnosti Koburg počas snemu v Augsburgu v roku 1530. Oba výklady obsahujú základné črty Lutherovej hermeneutiky. Čitateľovi tejto knihy sa ponúka pohľad na Lutherovo učenie o inšpirácii Biblie, autorite Písma a charaktere slova Božieho. Kniha je zaujímavá i s ohľadom na blížiace sa päťsté výročie reformácie v roku 2017. Umožňuje hlbšie pochopenie podstaty a charakteru Lutherovej reformačnej teológie.

Lutherov výklad prvých 22 žalmov v Operationes in Psalmos (1519–1521) a Výklad prvých 25 žalmov (1530) na Koburgu predstavujú dva reprezentatívne texty reformačnej teológie. Analýza uvedených textov umožňuje porovnanie Lutherových teologických dôrazov. Porovnanie vychádza z hermeneutických východísk a zameriava sa na chápanie slova Božieho v trojičnej rovine. Z počiatočného kristocentrického hľadania zmyslu Písma sa Luther dostáva ku kristologickým implikáciám „teológie kríža". Vývoj jeho myslenia smeruje k zdôrazňovaniu verbum externum pri jasnom rozlišovaní zákona a evanjelia vo zvestovaní, v modlení a vo vyučovaní na strane človeka. Lutherove výklady potvrdzujú význam žalmov v bohoslužobnej praxi a podávajú inštrumentárium na vyjadrenie evanjelického dôrazu na autoritu Písma.